Warning: "continue" targeting switch is equivalent to "break". Did you mean to use "continue 2"? in /data/www/22131/plodyzeme_sk/www/wp-content/themes/Plodyzeme/includes/builder/functions.php on line 4783
Glykemický index - Plody Zeme

Myslím, že väčšina z vás už počula čosi o glykemickom indexe (ďalej už len GI), ale len málokto si presne vie predstaviť, čo to v skutočnosti znamená. Definícia podľa odborníkov na výživu znie: GI je mierkou toho, nakoľko sa hladina cukru v krvi zvýši bezprostredne až do 120 minút po danom jedle. Záleží hlavne na zložení sacharidov, hodnoty GI boli teda zistené laboratórne a môžu sa mierne líšiť. Vychádza z glukózy, ktorej hodnota GI je 100.

Pokúsim sa celý proces vysvetliť čo najjednoduchšie (ak nemáte radi teóriu preskočte o odstavec nižšie). Po konzumácii akéhokoľvek jedla nastáva proces trávenia, čiže štiepenia. Látky a živiny obsiahnuté v potrave sa následne začnú vstrebávať. Niektoré už v ústenej dutine (škrob), iné v žalúdku (bielkoviny) a samozrejme v tenkom čreve (sacharidy, tuky). Glukóza a ostatné monosacharidy (čiže jednoduché sacharidy ako fruktóza, či galaktóza), ktoré sú konečným produktom štiepenia všetkých sacharidov, sú krvou prostredníctvom portálneho obehu (krvný obeh vedúci z nepárových orgánov brušnej dutiny) prenesené do pečene, ktorá je okrem iného aj metabolickým centrom (dochádza tam k následnému spracovaniu živín). Galaktóza a fruktóza sú v pečeni zmenené na glukózu, ktorá sa následne krvným obehom dostane do buniek celého nášho tela ako bezprostredný zdroj energie.

Takže už vieme akým spôsobom sa do našej krvi dostane glukóza. Múdre hlavy zistili, že

ČÍM VYŠŠÍ JE GI POTRAVINY, TÝM VYŠŠIA JE HLADINA GLUKÓZY V KRVI!

Pre udržanie homeostázy (čiže rovnováhy, ktorá je pre naše telo veľmi dôležitá) pankreas začne vyplavovať hormón inzulín (čím viac glukózy v krvi, tým viac), ktorého úlohou je hladinu cukru v krvi znížiť. Ten následne spúšťa syntézu (tvorbu) mastných kyselín v pečeni. Z nich sa tvoria tuky, ktoré potom zasýtia náš krvný obeh a ukladajú sa vo forme útrobného tuku.

VYSOKÝ INZULÍN TEDA SPÔSOBUJE HROMADENIE ÚTROBNÉHO TUKU,

prostredníctvom ktorého si naše telo ukladá prebytočnú energiu! Tento fakt je veľkým rizikom nízkotučnej diéty, kedy proband síce konzumuje len obmedzené množstvo tukov, nahradzuje ich však sacharidmi, ktoré sú štiepené na glukózu, ktorá zvyšuje inzulín v krvi a ten zas stimuluje tvorbu mastných kyselín a tukov, ktoré sa mu potom uložia na bruchu. A tak stále dookola.

Inzulín teda zníži hladinu cukru v krvi a to častokrát až pod fyziologickú hladinu, čím nám následne spôsobí ÚNAVU A HLAD. Práve preto sa po obede cítime malátny, chce sa nám spať a krátko potom sme opäť hladní.

Toto zistenie je faktom súčasnosti. Pre lepšie pochopenie to radšej ešte raz zhrniem v jeden vete:
VYSOKÝ GI SPÔSOBUJE TVORBU A UKLADANIE TUKOV V NAŠOM TELE!

Neviem presne ako je to u nás, ale v Amerike pochádza takmer polovica prijatých kalórií práve zo sacharidov. Začiatok 21.storočia sa teda do histórie zapíše aj ako „Vek konzumácie sacharidov“. Nečudo, že populácia stále priberá na váhe a zdravie nám chodí asi len popod okná.

Z daných poznatkov teda vyplíva, že potravín s nízkym glykemickým indexom si môžete dopriať omnoho viac, povedala by som až neobmedzene. Doktor Davis (autor knihy Život bez pšenice) odporúča konzumovať neobmedzene: zeleninu, orechy a semená, rastlinné oleje a iné skôr tukové potraviny akými sú olivy, avokádo, kokos, či kakao. Zaručujeme Vám, že sa nemusíte obávať vyššieho množstva tuku. Soňa sa týchto potravín nevie nabažiť a myslím, že každý uzná, že nadváhou netrpí 🙂

Ja teda nesúhlasím s názorom odborníkov na výživu z 18.storočia, ktorá je založená hlavne na konzumácii 6-11 porcií obilnín za deň, či odporúčaným denným dávkam sacharidov, tukov a bielkovín (50% sacharidov, 30-35% tukov, 10-15% bielkovín). Tento druh výživy sa v našich školách a na verejnosti propaguje už viac než 40 rokov, no nemám pocit, že by ľudstvo bolo zdravšie a že by sa obezita vytrácala. Práve naopak. Ľudia tlstnú, chorľavejú, trpia depresiami a väčšina z nás sa cíti zle. Samozrejme je to spôsobené aj sedavým spôsobom života a nedostatku aktivity. Kľúčovým problémom však podľa mňa je práve výživa, ktorej len málokto kladie výrazný dôraz.

Čo teda odporúčam na záver? Pred tým, než si v obchode niečo kúpite, skúste porozmýšľať o GI danej potraviny. Samozrejme nie sme stroje a ja od Vás ani nechcem aby ste si pred každým jedlom sledovali GI a zloženie potravín, či počítali kalórie. To v žiadnom prípade! Skúste len počúvať svoje telo. Ako sa cítim? Som zdravý/á? Nebývam často unavený/á a hladný/á? Príčinou môže byť práve nadmerná konzumácia potravín s vysokým GI.

My sme sa snažili hodnotu GI uviesť takmer pri všetkých produktoch. Pod textom uvádzam len približné prerozdelenie potravín podľa týchto hodnôt:

Potraviny s nízkym GI (< 55): zelenina, orechy a semenástrukoviny, niektoré ovocie (jablko, hruška, broskyňa, čerešne, slivky, pomaranč, grepfruit…), mliečne výrobky, niektoré obilniny (amarant, quinoa, bulgur, pohanka, ryža natural)

Potraviny so stredne vysokým GI (56 – 69): kukurica, zemiaky, krupica, niektoré ovocie (ananás, melón, figy, hrozno,…)

Potraviny s vysokým GI (>70): pšenica, pečivo, cestoviny, zemiaková kaša, sladené nápoje, sladkosti (keksíky, zmrzlina, …), cukor, chipsy, pivo

AK by Vás táto problematika zaujímala viac, vrelo odporúčam knihu Život bez pšenice od amerického lekára Williama Davisa, ktorý už vyliečil mnoho ľudí trpiacich cukrovkov 2.typu a veľa ľuďom pomohol s nadváhou. Táto kniha je plná zaujímavých a vedecky podložených myšielon nie len o glykemickom indexe, ale aj cukrovke, cholesterole, mliečnych výrobkoch, ale hlavne o nežiadúcich účinkoch pšenice. Tento lekár inšpiroval aj skvelého srbského tenistu Novaka Djokovica, ktorému aj zmena stravovania pomohla k vytúženým víťastvám.

 

div>Zdroje:
DAVIS, W. Život bez pšenice. 1. vyd. Bratislava: Premedia Grup, s.r.o., 2013. ISBN 978-80-8159-024-5
FUHRMAN, J. Skoncujte s cukrovkou! 1.vyd. Brno: CPress, 2014. ISBN 978-80-264-0294-7
SILBERNAGL S., AGAMEMNON D. Atlas fyziolofie člověka. 2.vyd. Praha: Grada, 1993. ISBN 80-85623-79-X