ZDRAVIE. Čo to vlastne znamená byť zdravý? WHO (Svetová zdravotnícka organizácia) ho definuje ako „stav kompletnej fyzickej, duševnej a sociálnej pohody”. Pri slove DUŠEVNEJ by som sa na chvíľu zastavila. Takmer každý si myslí, že zdravie je len stav tela, že závisí len na baciloch, či vírusoch a trošku aj na tom, čo do seba dávame a či sa aspoň občas hýbeme. Je to ale skutočne tak? Je choroba len záležitosťou tela? Doktor Jan Hnízdil, propagátor komplexnej a psychosomatickej medicíny a autor zaujímavých knižiek ako napríklad Zakříkavač nemocí: Chcete se léčit, nebo uzdravit?; Mým marodům: Jak vyrobit pacienta, by s daným výrazom určite nesúhlasil. Podľa jeho teórie je práve psychický stav a duševný nekľud spúšťačom rady ochorení od cukrovky, cez vysoký krvný tlak až po rakovinu. Pán Hnizdil je omnoho väčší odborník a ak Vás zaujíma daná problematika, odporúčam prelúskať sa jeho blogom, kde nájdete veľké množstvo zaujímavých a logických postrehov (hnizdozdravi). Ja som len na začiatku chodníčka, napriek tomu sa Vám pokúsim ukázať pohľad, z akého to všetko vidím ja.

Duševná pohoda. Tento výraz aj mne robil istú dobu poriadny problém a trvalo mi pomerne dlho, než som ho objavila a pochopila. Samozrejme, stále to nie je ideál, ale základ už položený je. Celé detstvo som mala skvelé a nič som neriešila, asi ako všetky malé deti. Hrala som sa, behala po vonku, bola šťastná. Nič som neriešila a zaujímalo ma len to, čo sa dialo v danej chvíli. Vtedy som skutočne žila tu a teraz, v danom okamihu, v danej chvíli. A bolo to krásne. Deti sú tak čisté, tak nedotknuté „našim svetom“ a práve preto tak šťastné a veselé. Boli vytvorené na obraz Boží a oni sa mu na rozdiel od väčšiny z nás ešte podobajú.

To my by sme sa mali učiť od detí, nie oni od nás!

Ako som však rástla, začala som vnímať svet. A tak to aj má byť. Telo aj mozog sa vyvíja, dieťa poznáva svet a snaží sa ho pochopiť a čo najviac odchytiť od nás “dospelých”. Spoločnosť ho začína ovplyvňovať a všetko okolo seba pokladá za „normálne“ a opakuje to. Aj ja som sa nechala strhnúť svojim okolím, kamarátmi a hlavne médiami, televíziou a dobrým sluhom, ale zlým pánom internetom. Jasné, bola som v puberte, telo i duša sa mi búrila a hľadala som samú seba v tomto už aj tak dosť stratenom svete. A práve niekde tam začal ten spomínaný nekľud, tá nepohoda. Začala som sa stresovať svojou váhou, známkami v škole, čo si o mne kto pomyslí, keď urobím to, alebo pôjdem tam, CHCELA SOM BYŤ DOKONALÁ (aké naivné, veď dokonalý je len Boh). Nikto ma do ničoho netlačil, ani nenútil, no ja som sa nechala strhnúť okolím, nechcela som byť „iná“ a do nepohody sa zahlbovala stále hlbšie a hlbšie. Po istom čase som si na to zvykla a stav stresu a zhonu som začala pokladať za normálny a prirodzený. Veď každý sa tak predsa cíti, každý sa niekam ponáhľa, každého zaujíma akú známku dostal, ako skončil na pretekoch, o koľko je lepší než ostatní a hlavne koľko váži. Stres, stres, z každej strany stres. Radosť zo života stále zostala, nebola to však tá detská nepoškvrnená eufória, ako keď skočíte v gumákoch do najväčšej mláky na ulici.

Ja som našťastie nedostala žiadnu závažnú chorobu, nebolí ma hlava, nemám migrény, netrpím bolesťami chrbta, ani poruchami spánku. Zrejme som to zastavila ešte dostatočne skoro, skôr než by hladina mora odkryla nežiadúci ľadovec, ku ktorému doktor Hnízdil s obľubou chorobu prirovnáva. Tvrdí, že každý z nás má v sebe nejaké neduhy, ktoré sú prikryté morskou hladinou. Je len na nás, v akej výške naša hladina bude a či daný ľadovac odkryje. A možno sa budete čudvať, ale jedlo, ktoré bolo mojim úhlavným nepriateľom a stresom, sa nakoniec stalo tým, čo ma zachránilo spod okov spomínaného nekľudu a nepohody. Ako som písala v článku Život je ako rieka, začala som objavovať zdravý životný štýl, objavovať čo moje telo potrebuje a čo má rado. Začala som nie len jesť, ale aj jesť inak, jesť s radosťou. AKO SOM ZAČALA SVOJMU TELU DODÁVAŤ SPRÁVNE PALIVO, CÍTILA SOM SA LEPŠIE, ZDRAVŠIE, SILNEJŠIE. A keď som k tomu priradila zmenu priorít v mojom živote, dostala som sa konečne na správnu cestu, ktorou sa momentálne snažím kľučkovať.

A tak hoci je už niekoľko dní po novom roku, a väčšina z nás už aj tak porušila čo si predsavzala, navrhujem definitívne SKONCOVAŤ SO STRESOM, SKONCOVAŤ S NEPOHODOU A SKONCOVAŤ S DUŠEVNÝM NEKĽUDOM! Nie zajtra, ani pozajtra, ani o mesiac. Dnes, práve tu a teraz! Možno sa to nepodarí na prvý krát, možno ani na druhý a dokonca sa môže stať, že ani na stý krát to nebude ono. Nezáleží však na tom, koľko krát spadneme, ale koľkokrát vstaneme, oprášime si kolená, vztýčime hlavu, vyprsíme hruď a bojujeme ďalej. Myslím, že práve jedlo a životný štýl by mohli byť tým ideálnym odrazovým mostíkom, pretože ak svoje telo napumpujeme silou a energiou, aj ten úsmev sa nám na tvári vyčarí o čosi ľahšie.

A tu sú moje odporúčania:

  • V prvom rade by sme nemali zabúdať na PRÍRODNÉ ZDROJE ŽIVÍN v podobe čerstvej zeleniny a ovocia. Hlavne tej zelenej zeleniny si môžeme dopriať koľko len chceme. V zime to občas býva problém, preto nie je na škodu občas vitamíny, minerály a stopové prvky doplniť napríklad  mladým jačmeňom, moringou, či chlorellou.

            

  • Bolo by vhodné riadiť sa i glykemickým indexom, ako som písala TU. Potraviny s nízkym GI nám nezvyšujú hadinu cukru v krvi a my sa tým cítime menej ospalý a unavený.
  • Odporúčam aj vyradiť sladenie formou bieleho, či trstinového rafinovaného cukru, ktorý pre nás nemá žiadny nutričný význam a nahradiť ho napríklad kokosovým, či palmovým cukrom, po prípade medom, stéviou, alebo sušeným ovocím.

      

 

  • Činnosť našich každodenne namáhaných mozgov môžeme podporiť zázrakom z dažďového pralesa, guaranou, ktorá nestimuluje len myseľ, ale aj celé telo, čo sa môže hodiť i na pretekoch alebo počas náročného dňa.

  • Pre správnú funkciu čriev a trávenia ako takého je potrebné dodať telu potrebné množstvo vlákniny, ktorej nedostatok vedie k poruchám trávenia, zápche a iným nepríjemnostiam. Pri nedostatku ju teda navrhujem doplniť vlákninou a inulínom z našich prírodných zdrojov.

      

  • A na záver nesmiem zabudnúť na moju obľúbenú raňajkovú kašu, ktorá mi dodá život každičké ráno.

Nezáleží však na tom, čo vám odporúčam ja. Počúvajte svoje telo a zistíte, že ono Vám samo ukáže správnu cestu. Možno budete prekvapení, aké palivo si vyberie. Verím, že pre Vás bude tým správnym a ideálnym. A nezabúdajte, nie je to len o jedle, to vám môže iba dopomôcť k vašej pohode a kľude.  TO HLAVNÉ SA MUSÍ ODOHRAŤ PRÁVE VO VAŠEJ HLAVE! (hlava = hlavné, už ten názov o niečom svedčí). Tak držíme palce!