Potraviny, ktoré by nemali chýbať v mojej špajzi OBILNINY

Obilniny sú vlastne najstaršie ľudstvom pestované rastliny. Sú hlavným zdrojom komplexných (zložitých) sacharidov, ktoré sú najvýznamnejším energetickým zdrojom pre bunky. Obsahujú však aj tuky, bielkoviny, vitamíny, minerálne látky a veľmi prospešnú vlákninu. Bielkoviny sú ale nekompletné, neobsahujú všetky esenciálne aminokyseliny.

Z pohľadu Tradičnej čínskej medicíny tvoria základ stravy! Každá obilnina podporuje iný orgán a preto je veľmi dôležitý výber a pestrosť rôznych druhov obilnín. V publikácii Čínska medicína, prevencia a liečenie stravou od Manuela Heider de Jahnsen dostaneme takéto pokyny:

Zloženie

Každé zrno sa skladá z obalových vrstiev, jadra a klíčku. Niekoľkovrstvový obal zrna zaberá až 14% celkovej hmotnosti. Pri mletí pšenice alebo žita obaly prechádzajú do otrúb, ktoré sa používajú buď ako krmivo alebo ako súčasť zdravej výživy. Patria ku zbytkovej strave, ktorá je potrebná pri liečbe zápchy, či divertikulózy. Jadro tvorí 86% hmotnosti a obsahuje rezervné látky, prevažne sacharidy a v menšej miere bielkoviny. Jadro oddeľuje od obalu vrstva aleuronových buniek, ktoré obsahujú značné množstvo bielkovín, minerálnych látok, vitamínov skupiny B a hlavne vlákninu. Klíček zaberá len 3% hmotnosti zrna, obsahuje však najväčšie množstvo výživných látok: bielkoviny, lipidy, nenasýtené mastné kyseliny, sacharidy, minerálne látky, stopové prvky, enzýmy, vitamíny skupiny B, niacín, vitamín E. K zrnu je pripojený štítkom, ktorý je taktiež nutrične veľmi výživný.

Obilniny v dnešnej („modernej“) dobe

V dnešnej dobe sa zabúda na pestrosť rôznych druhov obilnín a v kuchyni používame hlavne ryžu, občas pšeno, krúpy, či pohánku. Tie však nepokryjú potrebu celého tela. Nebojme sa experimentovať, skúsme aj iné, nové druhy ako sú napríklad quinoa, špalda, amarant, divoká ryža, iné druhy ryže alebo bulgur. Obilniny pri tom nie sú len prílohou, ako si väčšina z nás myslí. Môžeme ich použiť na prípravu raňajkových obilných kaší, do polievok, do chlepa, dajú sa zapekať v rúre, alebo z nich môžeme uvariť rizoto, krúpoto, bulguroto,… Spoločne so strukovinami tvoria skvelú dvojku. Ich kombinácia sa prirodzene vyskytuje v mnohých svetových kuchyniach, a to hlavne v krajinách, kde ľudia netrpia takým množstvom civilizačných chorôb. Obilniny a strukoviny sa dopĺňajú nie len chuťovo, ale aj nutrične. Preto by sme ich kombináciu mali zaradiť do nášho každodenného jedálnička. Z menej vyspelých krajín napríklad Mexičania obľúbujú tortilu plnenú fazuľou, Indiáni pokrývajú ryžu dhalom, Čínania milujú sójové produkty taktiež s ryžou, na Strednom východe kombinujú ryžu a šošovicu, kým Angličania nemôžu dopustiť na pečenú fazuľu s ešte teplým toastom.

Príprava a využitie

Najideálnejšou prípravou je varenie. Obilniny je potrebné pred varením prepláchnuť v studenej vode a to tak, že obilniny nasypeme do hrnca, nalajeme vodu a rukou premiešame (ideálne 3x) a následne namočiť na niekoľko hodín, ideálne cez noc. V tej istej vode ich na druhý deň varíme podľa potreby konkrétnej obilniny.

Ak by sme sa našich predkov spýtali, čo zvykli jedávať na raňajky, povedali by nám že obilnú kašu alebo polievku. Ak sa však v dnešnej dobe pozrieme, len malé percento ľudí zvolí teplé raňajky. Na prvý pohľad sa môže zdať, že prípra kaše je zdĺhavá a náročná. Opak je však pravdou. Ak si obilninu večer namočíme, ráno stačí len 15 – 20 minút a máme hotovo. Počas jesenných, zimných a skorých jarných  dní je ideálnejšie si kašu pripraviť deň vopred dlhším varením. Je to z toho dôvodu, že počas varenia sa do jedla uvoľňuje väčšie množstvo energie a tepla, čo robí kašu výživnejšiu a sýtejšiu. Ochutiť ju môžeme orieškami, semiačkami, sušeným ovocím, kakaom, karobom, škoricou, medom,… Každý podľa vlastnej chuti a aktuálnej potreby. Obilniny môžeme ďalej pridávať do polievok, alebo ich zmiešať spoločne so strukovinymi a varenou zeleninou, čím nám vznikne nutrične vyvážené jedlo, akoby slanná obdoba raňajkovej kaše, niečo ako rizoto. Som si istá, že na internete nájdet veľké množstvo alternatívnych rceptov.