Pšeno vzniká lúpaním prosa, patrí medzi obiliny, ktoré by mali tvoriť základ našej stravy, má optimálny pomer živín, jemnú konzistenciu a lahodnú chuť. Je veľmi rýchlo hotové, ľahko stráviteľné, mierne zahreje organizmus, podporí žalúdok a slezinu, dodá energiu, je vhodné na slano aj na sladko,.. To všetko je pšeno a ešte oveľa viac! 

História

Prvé nálezy tejto teplomilnej a suchovzdornej obilniny siahajú až do mladšej doby kamennej, a to konkrétne do juhovýchodnej Ázie a západnej Indie. Predpokladá sa dokonca, že v severnej Číne a Kórei bolo proso ešte bežnejším pokrmom než ryža! Približne v tej dobe sa domestikovalo aj vo východnej a západnej Afrike. Z Ázie sa postupne rozšírilo do Európy v oblasti Čierneho mora (okolo roku 5000 p.n.l.), Grécka (okolo roku 3000 p.n.l.) a po roku 1850 aj do Ameriky, kde však po nástupu čiroku jeho konzumácia klesla. Táto plodina je veľmi odolná voči suchu a v ťažkých podmienkach sa jej darí oveľa lepšie ako ostatným obilninám, preto sa v súčasnosti pestuje hlavne tam, kde sa pre sucho nedarí pšenici, kukurici a podobným rastlinám. A to hlavne v Afrike (dokonca aj v okolí Sahary) a juhovýchodnej Ázii. Dnes sú hlavnými pestovateľmi India (32%), Nigéria (23%), Niger (8%) a Čína (8%). V Západnej Afrike tvorí 35 – 65% spotreby obilnín. Dá sa však vypestovať aj v našich končinách, čo využíva hlavne Ukrajina, Maďarsko, Rakúsko a Slovensko.

 

Produkcia prosa na svete

Druhy

Prosa poznáme niekoľko druhov, najčastejšie: proso perlové (Pennisetum glaucum), proso siate (Panicum miliaceum), proso talianske (foxtail, Setaria italica), proso prstové (Eleusine coracana) a mnoho iných. Na Slovensku sa pestuje hlavne proso siate (Panicum miliaceum) a vláskovité (Panicum capillare).

Priaznivé účinky

Pšeno je bohaté na zložité sacharidy (73%) a vlákninu (8,5%). Obsahuje menšie množstvo tukov (4%) a proteínov (11%). Z vitamínov tam nájdeme hlavne vitamíny skupiny B. Z minerálov mangán, meď, horčík, fosfor a železo. Pšeno je veľmi ľahko stráviteľné a pre svoj nízky gykemický index dokáže kontrolovať hladinu cukru v krvi, čo ho robí vhodnou potravinou pre diabetikov. Pomocou vlákniny pomáha znižovať hladinu cholesterolu v krvi. A hlavne neobsahuje lepok, takže si ho môžu dopriať aj celiatici! Jednou z nevýhod pšena je obsah antinutričných látok, ktoré inhybujú (zabrzďujú) niektoré enzýmy potrebné pri trávení. Ich vplyv však môžeme zmierniť premývaním a namočením cez noc o ktorých píšem nižšie.

 

Z pohľadu tradičnej čínskej medicíny pšeno podporuje element zem, takže hlavne žalúdok, slezinu, pankreas a svaly. Má neutrálne až jemne hrejivé účinky na telo.

Využitie

Proso je hlavným zdrojom obživy v suchých a v polovyprahnutých oblastiach, kde sa stalo charakteristickým znakom ich kuchyne. V západnej Indii sa stovky rokov používa prosová múka na výrobu tradičného chleba. Pšenová kaša je tradičným jedlom v ruskej, nemeckej a čínskej kuchyni. V Rusku ju konzumujú nasladko, varenú v mlieku s cukrom. V Číne ho majú radšej na slano, varené vo vode, podávané s fazuľami, sladkými zemiakmi a rôznymi druhmi tekvice. Vo Vietname z neho vyrábajú dobrotku báhn đa kê. V Ázii je dokonca rozšírený alkohol rakshi a tongba. V našej kuchyni sa môže využiť na prípravu raňajkovej kaše, kaše vhodnej pre deti, na nákypy, ako príloha, či pri pečení zdravých dezertov. Pšeno je možné využiť aj na fermentáciu a tým zvýšiť jeho nutričnú hodnotu.

 

Príprava

Pred varením je vhodné pšeno 3-krát premyť v studenej vode a nechať namočené cez noc v pomere 1:2 (1 diel pšena, 2 diely vody). Na druhý deň varíme už v namočenej vode 15 – 20 minút. Ak chceme docieliť vyššiu energetickú hodnotu, pridáme viac vody a pšeno varíme aj niekoľko hodín. Takto pripravená kaša je vhodná hlavne v zimných mesiacoch. Dodá nám oveľa viac “vnútorenj” energie a sily na niekoľko hodín. 

Recept na pšenový nákyp: TU

Recept na pšenové vločky ako posýpku: TU a TU

 

Kúpiť:

pšeno TU, pšenové vločky TU