Potraviny, ktoré by nemali chýbať v mojej špajzi
RYŽA

Ryža nazývaná aj chlieb Ázie pochádza z Číny a Indie a dnes patrí medzi najcennejšie potraviny na svete. Najcennejšou a na živiny najbohatšou je ryža natural, ktorá obsahuje oveľa viac minerálnych látok, vitamínov a vlákniny, než lúpaná, biela ryža. Je základnou potravinou takmer polovice ľudstva. Väčšina z nás si špajzu bez ryže ani len nevie predstaviť. V čom ale spočíva jej sila? Je jednoducho a rýchlo uvarená, dá sa pripraviť na mnoho spôsobov, je veľmi chutná a každý druh je unikátny. Podľa Tradičnej čínskej medicíny podporuje pľúca, hrubé črevo a trávenie. 

História

Predpokladá sa, že pochádza z Číny a Indie, kde sa pravdepodobne domestikovala z divokej trávi pred 10 – 14 000 rokmi. Ázia je hlavným pestovateľom ryže dodnes. Len v Číne, Indii, Bangladéši a Indonézii sa vyprodukuje asi 500 miliónov metrických ton ročne. Ďalšími hlavnými producentmi sú Vietnam, Thajsko, Mjanmarsko, Filipíny, Brazília a Japonsko. Ázijčania, ktorí ju konzumujú denne, si život bez ryže nevedia ani len predstaviť. Do Európy a Severnej Afriky sa dostala až okolo roku 344 – 324 p.n.l. Prvou európskou krajinou, kde sa ryža tešila veľkému záujmu, bolo Grécko, kam ju priviezli Arabi cez Pyrenejský polostrov. Do Severnej Ameriky sa dostala až v 17. storočí. Postupne sa rozšírila do celého sveta a dnes je z nej najviac pestovaná obilnina na svete.

Druhy

Ryža je jednoročná rystlina, ktorej korene rastú pod vodou. Medzi najznámejšie druhy patria celosvetovo pestovaná ryža siata, alebo aj ázijská (Oryza sativa) a ryža africká (Oryza glaberrima), ktorá je typická, ako už názov napovedá, pre Afriku. Spomenuté druhy sa ďalej delia na poddruhy a viac než 40 000 rôznych odrôd. Nám je však známejšie iné delenie ryže, a to na ryžu bielu a hnedú, čiže celozrnnú. Surová, nelúpaná ryža bez akejkoľvek úpravy je pre svoju tvrdosť pre človeka nekonzumovateľná, preto je potrebná jej ďalšie spracovanie. Rozsah úpravy určí výživovú hodnotu ryže. Celozrnná ryža vzniká lúpaním, odstránením len nepožívateľnej šupky. Je preto oveľa výživnejšia a bohatšia na vitamíny a minerály. Kým biela je pomocou mletia zbavená aj otrúb a klíčku, ktoré obsahujú najviac živín. U nás sú najznámejšie: guľatá ryža, ktorá sa pri varení otvára a zostáva trochu kašovitá, a dlhozrnná (špicatá) ryža, ktorej zrná sú aj po dovarení celé a sypké. V našom e-shope nájdete: jasmínovú ryžu, ktorá je krásne aromatická, rýchlo uvarená a po uvarení sypká; basmati ryžu, ktorá je taktiež aromatická, chuťovo však neutrálnejšia, rýchlo uvarená a nelepivá; červenú, ktorá má krásne orieškovú chuť, čiernu a divokú ryžu, ktorá vlastne nie je ryža, ale vodná rastlina. Všetky sa mierne líšia zložením mikro a makronutrientov,

Zloženie

Napriek tomu, že ryža je svetovo najobľúbenejšou obilninou, je najchudobnejšia na živiny, hlavne ak je čistená (biela). Ryža je chudobná na bielkoviny (maximálne 7%), na rozdiel od ovsa, ktoré obsahuje takmer 17% alebo pšenici (necelých 14%). Jej výhodou je však absencia gluténu, čo ju robí bezlepkovou potravinou vhodnou aj pre celiatikov. Ryža je chudobná na esenciálne aminokyseliny lyzín a tryptofán, preto je vhodné ju kombinovať so strukovinami, ktoré spomínané aminokyseliny doplnia. Obsah tukov je taktiež veľmi nízky (celozrnná menej než 3%), sú však zložené zo zdraviu priaznivých nenasýtených mastných kyselín. Ryža je veľmi bohatá na sacharidy (až do 80%), ktorých hlavnú formu tvorí škrob. V bielej ryži nájdeme len malé množstvo vlákniny. Množstvo vitamínov a minerálov je určené intenzitou úpravy, biela ich obsahuje oveľa menej. Najbohatšia je na vitamíny skupiny B (1, 2, 3, 6) a vitamín E. Biela ryža však neobsahuje takmer žiaden vitamín B1, čo v minulosti spôsobovalo chorobu s názvom beri-beri. Z minerálov sa v nej v malých množstvách nachádzajú draslík, vápnik, horčík a železo.

Priaznivé účinky

Ryža by mala byť prvou potravinou po ktorej siahneme ak trpíme hnačkou. Vtedy je vhodné ju uvariť s troškou oleja a soli. Na doplnenie tekutín, hlavne u detí, sa môže použiť aj ryžová voda, a to buď čistá alebo ochutená kvapkami citrónovej šťavy. Keďže obsahuje len veľmi malé množstvo sodíka, je vhodná pri vysokom krvnom tlaku a kardiovaskulárnych ochoreniach. Je pomocná pri znižovaní cholesterolu v krvi a pre nízky obsah bielkovín a zásaditý účinok môže byť prospešná pri vysokom množstve kyseliny močovej v krvi, ktorá by sa mohla prejaviť ako dna, či artritída. Ryža neobsahuje lepok, je preto vhodná aj pri celiakii. 

Z pohľadu tradičnej činskej medicíny ryža podporuje element kov, takže hlavne pľúca, hrubé črevo a pokožku. Podporuje detoxikáciu organizmu, nervový systém a je vhodná pri rôznych ťažkostiach s trávením.

Využitie

Ryža sa najčastejšie konzumuje varená, a to na rôzne spôsoby. Vo forme rizota, ako príloha, či na prípravu raňajkovej kaše na sladko aj na slano. Z nutričného hľadiska je veľmi priaznivé kombinovať ju so strukovinami a zeleninou. Vyrábajú sa z nej však aj vločky, múka, cestoviny, olej, sirup, dokonca aj pivo. Pri hnačke pôsobí veľmi priaznivo ryžová voda, ktorú pripravíme tak, že 2 lyžice ryže uvaríme v 1 litri vody až do úplného rozvarenia, necháme vychladnúť a scedíme, ochutíme celou škoricou, citrónovou kôrou alebo kvapkami citrónovej šťavy.

Príprava

Pred varením je vhodné ryžu 3-krát premyť v studenej vode a nechať namočené cez noc v pomere 1:2 (1 diel pšena, 2 diely vody). Na druhý deň varíme už v namočenej vode. Ryžu natural je potrebné variť 30 – 50 minút, kým bielej ryži stačí niekedy aj 15 minút.  Ak chceme docieliť vyššiu energetickú hodnotu, pridáme viac vody a ryžu varíme aj niekoľko hodín. Takto pripravená kaša je vhodná hlavne v zimných mesiacoch. Dodá nám oveľa viac „vnútorenj“ energie a sily na niekoľko hodín.