Iste každý z nás vie, že každá bunka nášho tela potrebuje pre život kyslík. Zvlášť to platí práve pre bunku svalovú, ktorej spotreba pri maximálnom výkone siaha až do nebeských výšin. Ako sa tam ale ten kyslík dostane? Vdýchneme ho do pľúc, ale čo potom?

 

 

Aby sme mohli zodpovedať tieto otázky, musíme to poňať pekne od začiatku a vysvetliť určité fakty:

 

  • Hlavným prenášačom kyslíka v tele je erytrocyt, čiže červená krvinka. Krvinka má bikonkávny (piškótovitý) tvar, ktorý zväčšuje jej difúznu plochu.
  • V pľúcnych alveolách dochádza k výmene dýchacích plynov na základe koncentračného spádu.
  • V pľúcach sa nachádza viac kyslíku a v kapilárach viac oxidu uhličitého.
  • Dôjde teda k výmene: O2 do krvi kde sa naviaže na erytrocyt, CO2 do pľúc a následne výdychom von z tela.
Zdroj: https://studiousguy.com/diffusion-examples-everyday-life/

Červená krvinka (erytrocyt) a trošku viac teórie

Červená krvinka má bikonkávny (piškótovitý) tvar, ktorý dokáže ľahko meniť a prestrčiť sa aj najtenšími kapilárami. Vzniká v kmeňových bunkách kostnej drene a zaniká v slezine. Jej tvorbu má na starosti hlavne hormón erytropoetín, u športovcov známy ako EPO. EPO vylučuje dreň ľadvín ako reakcia na hypoxiu, čiže nedostatok O2. Hlavnou súčasťou erytrocytu je hemoglobín, ktorý tvorí až okolo 35% jej obsahu. Je to vlastne proteín, ktorého hlavnou funkciou je prenos plynov krvou, prednostne nášho vytúženého kyslíku. Hemoglobín sa skladá zo štyroch podjednotiek. Každá obsahuje jeden hem, ktorý obsahuje železo vo forme Fe2+. To znamená, že každý hemoglobín obsahuje štyri molekuly Fe2+, z toho každá viaže jednu molekulu kyslíku.

 

 

 

Železo, prečo je tak dôležité?

 

A to sme sa dostali presne tam, kam sme chceli, na spodok pyramídy. Takže kľúčovým prvkom pre prenos kyslíku v tele je práve železo, ktorého nedostatkom (anémiou) trpí nejedna žena, častokrát športovkyňa. Môže sa však vyskytovať aj u mužov. Prejavuje sa hlavne častou únavou a poklesom výkonnosti. Celkový obsah železa sa u žien pohybuje okolo 2,5 g a u mužov okolo 3,3 g. Z toho je 60 – 70% viazaného v spomínanom hemoglobíne.

 

 

 

Železo a jeho vstrebávanie

A ako to je s jeho vstrebávanín? Dostane sa všetko železo z potravy priamo do krvi? Stačí mi prijímať rastlinné potraviny, alebo ich potrebujem doplniť aj mäsom a iným živočíšnymi výrobkami?

Väčšina železa v rastlinnej potrave sa vyskytuje vo forme jeho solí, tzv. nehemického železaŽelezo nachádzajúce sa v mäse a rybách je naopak hemické. Nehemické železo dokážeme vstrebať len veľmi obmedzene, kým hemické sa vstrebáva ľahšie. To však neznamená, že sa pri jeho nedostatku máme začať prejedať mäsom, či inými živočíšnymi výrobkami! Absorpciu nehemického železa môžeme zvýšiť príjmom vitamínu C, hlavne tým z citrónovej šťavy. K následnej tvorbe červených krviniek ešte potrebujeme kysilnu listovú a vitamín B12. 

 

 

Rastlinná strava – nehemické železo ⇒ ťažko vstrebateľné 

 Živočíšna strava – hemické železo ⇒ ľahšie vstrebateľné

 

Podpora vstrebateľnosti:

vitamín C

kyselina listová

vitamín B12

Potrava pre krv:

Ak teda chceme aby boli naše svaly a celé telo poriadne zásobené kyslíkom, musíme si strážiť každodenný príjem železa v našej strave. Ten sa pohybuje okolo 20mg. My určite odporúčame dopĺňať železo hlavne prirodzenou stravou a až keď to je nevyhnutné, zaradiť aj nejaký ten vitamínový doplnok.

 Potraviny, ktoré obsahujú veľa železa sú zvýraznené hrubým, ostatné podporujú jeho vstrebateľnosť:

A aký je teda záver? Železo je nevyhnutným prvkom nášho tela, ktorého množstvo by sa nemalo zanedbávať. Životnosť červenej krvinky je až 3 mesiace, takže pri zníženom príjmne to nepocítime hneď, ale až s odozvou! Preto by sme si mali dávať pozor aj keď sa cítime v dobrej kondícii a vo forme.

 

 

Zdroje:
SILBERNAGL S., AGAMEMNON D. Atlas fyziolofie člověka. 2.vyd. Praha: Grada, 1993. ISBN 80-85623-79-X
BULKOVÁ, Věra. Rostlinné potraviny. Brno: Národní centrum ošetřovatelství a nelékařských zdravotnických oborů, 2011.
www.wikiskripta.cz