Popis
Pôvod fíg siaha do západnej Ázie, odkiaľ sa rozšírili do celého Stredomoria a na Čiernomorské pobrežie. Dnes sa pestujú vo všetkých subtropických oblastiach. Rastú na figovníku, čo je listnatý strom, ktorý sa častokrát spomína aj v Biblii. Najchutnejšie figy sú asi tie sušené, ale dajú sa jesť i čerstvé, vyrábajú sa z nich rôzne džemy, marmelády a džúsy. Medzi ich benefity patria močopudný a preháňací účinok. V sušenej podobe a krátko namočené vo vode zmierňujú kašeľ, zmäkčujú dýchacie cesty, podporujú vykašliavanie a obecne pôsobia proti infekciám v hrudníku. Podobne ako ďatle a hrozienka dodávajú telu potrebnú energiu. Preto sú vhodné pre športovcov a ľudí v náročných životných obdobiach, pri zápaloch hrubého čreva, zápchach, prechladnutiach, zápaloch dýchacích a močových ciest a vysokých teplotách. Na chuť sú síce príjemne sladké, zo sušeného ovocia však obsahujú menšie množstvo sacharidov a kalórií, zato viac vlákniny a sú BEZ PRIDANÉHO CUKRU A KONZERVANTOV, takže s chuťou do nich!
Pri boji proti infekciám dýchacích ciest: 6 sušených fíg povaríme v 1/2 litri rastlinného mlieka. Figy spapáme a mlieko vypijeme 🙂 Dokonale sa hodia k mandliam a rôznym aromatickým bylinkám.
Minerálne látky, stopové prvky a vitamíny
Figy sú výživným zdrojom železa, horčíku, draslíka, vápnika, zinku, medi, mangánu, vitamínov A, B1, B2, B6, E a C (to najdôležitejšie o minerálnych látkach, stopových prvkoch a vitamínoch nájdete TU).
Výživové hodnoty
RVH* – referenčná výživová hodnota z celkovej odporúčanej dennej dávky pre dospelých (8400 kJ / 2000 kcal)
Pozn.: minerálne látky, stopové prvky a vitamíny sa pri sušenom ovocí nedajú určiť, pretože každý proces sušenia je iný.
Recenzie
Nikto zatiaľ nepridal hodnotenie.